Neporovnávaj! Užívaj si prítomnosť! Rob to, čo ťa baví!

Milí priatelia, 
prinášame Vám rozhovor s našou dobrovoľníčkou Ankou o jej skúsenosti z Nórska, kde prežila celé leto 2016. Anna má 24 rokov a je študentkou anglického jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri škole nezaháľa a venuje sa mnohým ďalším aktivitám, ako napríklad vyučovaniu angličtiny v jazykovej škole či práci pre študentskú organizáciu Aiesec. Nechajte sa inšpirovať jej príbehom. 

Ahoj Anka! Poďme začať úplne od začiatku. Mohla by si sa nám krátko predstaviť? Kto si, odkiaľ si a čo momentálne robíš?

Moje meno je Anna, žijem v Sihelnom, v malej dedinke na severe Slovenska. Študujem odbor učiteľstvo anglického jazyka a literatúry v kombinácii s hudobným umením v Banskej Bystrici.  Popri škole učím na jazykovej škole IVMK v Banskej Bystrici a taktiež som členkov medzinárodnej študentskej organizácie Aiesec. Keďže ma zaujíma hlavne zlepšenie vzdelávania a kvality škôl, som veľmi vďačná za tieto pracovné skúsenosti, ktoré počas môjho študentského života nadobúdam, pretože viem, že ich v mojom živote budem môcť určite ďalej zužitkovať. 

Viem o tebe, že posledné leto si strávila v Nórsku. Prosím ťa, povedz nám čo si tam robila?

Od mojich 18-tich rokov, každé leto trávim v zahraničí. Pracovala a študovala som v Anglicku, trikrát v Holandsku a tento rok som si ako svoju letnú pracovnú destináciu vybrala Nórsko. Pracovala som v hoteli ako čašníčka, neskôr ako asistentka manažéra.

Šla si tam cez nejakú organizáciu alebo si šla a vlastnú päsť?

Šla som na vlastnú päsť. Je dôležité vybrať si krajinu do ktorej chcete ísť, poprípade zistiť, či niekto známy nepracuje v danej krajine a vopred vedieť o aké odvetvie či typ práce mate záujem....Vždy je jednoduchšie sa rozhodnúť po dobrom odporúčaní o krajine alebo už danej práci od známej/známeho. Prácu si tiež vždy hľadám sama.

Ako sa si hľadala prácu?

Dobrý životopis je veľmi dôležitý, no z vlastnej skúsenosti môžem tvrdiť, že motivačný list je dvakrát tak dôležitý. Pre zamestnávateľa je určite viac zaujímavý a osobný a dá sa z neho vycítiť oveľa viac o človeku, ktorého chcú alebo nechcú zamestnať. Preto je veľmi dôležité, aby bol list písaný úprimne. Ak nemáte dokonalú angličtinu, to nevadí. Nemyslím, že je vhodné dať list opraviť, alebo napísať ,,angličanovi,,. Zamestnávateľ tak môže zhodnotiť váš osobný level angličtiny, a tak prispôsobiť alebo prehodnotiť ponuku práce. Jazyk je dôležitý, no dorozumieť sa a komunikovať, sú dve odlišné veci,ktoré si vyžadujú dve odlišné pozície v práci.

Keďže Nórsko je krajina, ktorá sa pýši množstvom prírodných krás, turizmus je v Nórsku veľmi rozvinutý. To je jeden z hlavných dôvodov prečo som sa rozhodla hľadať si prácu najmä v oblasti gastronómie - v hoteloch a reštauráciách. Po napísaní môjho motivačného listu a životopisu som sa zamerala na turistické oblasti, vyhľadala som si webové stránky hotelov a poposielala som im svoje žiadosti o letnú prácu.

Odpovede z hotelov boli veľmi pozitívne. Ich predošlé veľmi dobré skúsenosti so slovenskými zamestnancami pracujúcimi v Nórsku ma naozaj veľmi potešili. Po dvoch týždňoch čakania na odpovede som si vybrala miesto, ktoré mi ponúklo tie najlepšie pracovné podmienky(čo sa týka platu,ubytovania,stravovania,...). Samozrejme vždy som počúvala môj vnútorný hlas, ktorý mi vždy pomohol sa správne rozhodnúť, a tak vždy stráviť krásne leto, plné zážitkov, skúseností a  skvelých ľudí.

Aký dlhý čas si tam strávila? A bola si tam sama?

V Nórsku som strávila skoro 4 mesiace, z toho 2 mesiace som bola s mojou mladšou sestrou, ktorá postupovala pri hľadaní práce presne ako ja, len to mala o niečo uľahčené, keďže bývanie už mala zabezpečené. Prácu som jej mohla vybaviť aj ja, len som mala pocit, že čim skôr sa začne o prácu zaujímať sama, tým ľahšie to pre ňu do budúcna bude. Je super mať niekoho blízkeho pri sebe. Aj keď sme bývali spolu, trávili sme spolu málo času, keďže sme mali úplne iný pracovný harmonogram. Predsa len, dvom je vždy všetko ľahšie zvládateľné.

Prečo si sa rozhodla vycestovať práve do Nórska?

Tri letá som strávila v Holandsku, cítila som že potrebujem letnú zmenu. Myslím, že Nórsko láka veľa ľudí, no je zvláštne že v porovnaní s inými národnosťami, Slovensko tam nemá moc veľké zastúpenie. Čo je myslím aj škoda, pretože dvere do sveta máme otvorené.

Čo ti táto skúsenosť dala? Čo si sa tam naučila?

Heh... naučila...čo sa týka práce? Práca v reštauráciách a hoteloch je všade rovnaká, sú to vždy len malé detaily, ktoré líšia jednu reštauráciu od druhej. Preto mám pocit, že už po prvom týždni to bola pre mňa rutina. Ak som sa niečo naučila, určite je to bližšie chápanie multikulturalizmus. Práca s ľuďmi v tíme z rôznych kútov sveta mi pomohla bližšie chápať ideál rovnosti a  vzájomného rešpektu. Dokázali sme sa zblížiť bez ohľadu na pôvod, presvedčenie či rasu aj napriek mnohým kultúrnym odlišnostiam.

Aká bola tá úplne najlepšia vec, ktorá sa ti tam stala? Môžeš nám povedať aj dve J

Pracovala som skvelými ľuďmi zo Švedska, Dánska, Anglicka, Španielska, Islandu, Poľska, Rumunska, Kanady, Austrálie, Ameriky. Každý jeden z nich ma veľa naučil a zanechali vo mne kus seba. Verím že sa budeme môcť ešte stretnúť!

A teraz to vezmime z druhej strany. Čo bola tá najhoršia, najťažšia vec, ktorú si tam zažila?

Neviem, či to môžem pomenovať ako tá najhoršia vec ale v reštaurácii v ktorej som pracovala, menšiu časť tvorili hostia z Nemecka, Ruska či Francúzska, no prevažovali hostia z Ázie - 70% Čína, Kórea, Japonsko, Malajzia, Tajvan,... myslím, že práve ich kultúra mi dodnes vŕta v hlave a vyvoláva pár otázok, ktoré by som si rada chcela zodpovedať pri mojej budúcej návšteve Azie. Či naozaj pri raňajkách si aj v Číne či na Tajwane na chlieb natierajú jahodový jogurt s majonézou a šunkou posypaný ceráliami alebo či tie neslušné a nevhodné ,,stravovacie návyky“, ktoré majú pri stravovaní sú súčasťou ich dennodenného života a tvoria neodmysliteľnú časť ich kultúry. Pachy, ktoré po opustení reštaurácie po nich zostali ešte pár hodín, budú asi navždy zakotvené hlboko v mojich receptoroch čuchu ;).

Ďakujeme za túto skúsenosť, Anka J

Mám na teba ešte pár otázok. Viem, že väčšina Nórov má veľmi dobrú angličtinu. Cítila si tam nejakú jazykovú bariéru?

Nepochybne. Angličtina Nórov (celkovo Škandinávcov) je veľmi dobrá. Angličtina totiž pochádza zo severnej germánskej jazykovej skupiny, z ktorej pochádza aj nórština. Preto aj prízvuk týchto dvoch jazykov je veľmi blízky, podobne ako aj syntax - skladba viet. Podľa môjho subjektívneho odpozorovania,ich angličtina je veľmi dobrá hlavne z dôvodu ne-jazykovej bariery, väčšina Nórov teda hovorí plynulou aj keď z časti chybnou anglličtinou. No napriek tomu, že pri rozprávaní urobia rôzne morfologické či lexikologické chyby, neboja sa rozprávať. To je ten najväčší problém nás Slovákov, aj keď slovíčka a gramatiku ovládame, jazyková bariéra nepustí.

Prvá vec, ktorá ťa napadne keď teraz poviem NÓRSKO! Go.

Príroda. Nedotknuteľná a nezabudnuteľná. Mohutnosť fjordov, lesov, jazier. Tá predstava a spomienka vyvoláva vo mne pokoj. Prajem každému mať tú možnosť. Ísť, vidieť a cítiť ten pokoj, ktorý  z tej krásy plynie.

Chceš sa tam ešte vrátiť?

Ešte som nad tým nepremýšľala a myslím že dlho nebudem. Teraz mám pred sebou školu, preto chcem prežívať prítomnosť, užívať si študentský život, robiť veci čo ma bavia a nemyslieť na prácu a veci s ňou súvisiace :P Práca vždy bola, aj bude.

Aké sú tvoje ďalšie plány v živote?

Ako som už spomínala. Robím to, čo ma baví a chcem v tom aj pokračovať. Každý deň sa učím niečo nové, stretám nových ľudí a neviem, čo mi život do cesty prinesie. Užívam si každý deň, neviem čo mi prinesie ten ďalší, no teším sa. J

Mohla by si mi povedať tri lekcie do života, ktoré si si z Nórska zo sebou odniesla?

Neporovnávaj! Užívaj si prítomnosť! Rob to, čo ťa baví!

Prítomnosť je čarovná a porovnávaním stráca svoje čaro. Keď porovnávame prácu, ktorú sme robili pred rokom, alebo ľudí s akými sme pracovali pred rokom - či to bolo horšie? alebo lepšie?... každá práca je nová skúsenosť a každý človek ti niečo nové do života prinesie. Či už tá emócia bude príjemná, alebo menej príjemná, vždy bude poučná a neopakovateľná. Rob vždy to, čo ťa baví, vtedy je človek šťastný a život je tak omnoho ľahší. ,,To, že sa každý deň zobudíme, že máme možnosť byť na žive, nie je nič obyčajného“( T.B Shahar). 

Ty si toho už v živote veľa zažila, skúsila a nepochybne máš čo dať ľuďom, ktorí na ich ceste len začínajú. Čo by si dnes odkázala mladším študentom a vôbec všetkým, ktorí hľadajú nejaké cenné rady do života?

1 Komunikácia - je základom všetkého; jazyky - sú kľúčom a cestovanie -  je dobrodružstvo!

Anka, ďakujem za rozhovor J