Ako vyzerá dnes vnímanie mladého človeka, ktorý počúva
a zaznamenáva informácie od druhej osoby, ktorá má nad 40 rokov? Koľko
takých situácii ste mali možnosť sa zúčastniť? Ako vníma napr. 40 ročný človek
dnešnú dospievajúcu mládež a vysokoškolákov? Naozaj si myslí, že sa nám
nechce pracovať, sme neskúsení, často nevychovaní a drzí?
Volám sa Roman Rác, mám 22 rokov, študujem na Fakulte
Managementu Univerzity Komenského, pracujem ako konzultant a tréner
v spoločnosti Growision a rád by som sa vyjadril k téme, ktorá
sa týka aj mňa, keďže sa radím do generácie dnešných „mladých“.
Vzhľadom na moje vlastné poznatky a reakcie
mnohých ľudí v mojom okolí, či už rovesníkov, alebo skúsenejších ľudí
v najproduktívnejšom veku (28-36 rokov) a tých, ktorí so sebou nesú
mnoho skúseností, čiže ľudí nad 40 rokov, chcem upozorniť na jeden dôležitý
fakt a problém súčasnosti. Žijeme totiž v krajine, ktorá je poznačená
socialistickým režimom. To zabrzdilo náš vývoj oproti západným krajinám, preto
sa nás nasledujúce riadky týkajú o niečo viac ako ostatných, ale všeobecne
ide nielen o náš, ale celosvetový problém. Týka sa najmä vzdelávania,
životného štýlu a prístupu k práci. Navyše na Slovensku sa podľa môjho
názoru dôsledky spôsobené „minulým“ režimom najviac prejavujú
v podnikateľskej sfére. Ľudia, ktorí si socialistický režim zažili,
vnímajú dianie v dnešnej dobe odlišným spôsobom ako my, dnešná mládež a ľudia,
ktorí sa do tejto doby narodili. Do doby keď už takmer nič nie je statické.
Informačná éra, kde sa všetko dynamicky mení, každý ma prístup k všemožným
informáciám len z mobilného telefónu a to, čo platilo dnes, zajtra
nemusí. Kľúčom k úspechu je kombinácia skúsenosti starších kolegov
s pridanou hodnotou mladých, ktorí sa vedia prirodzene pohybovať
v dnešnom dynamickom prostredí, aplikujú nové trendy a rýchlejšie sa
adaptujú na zmeny. Medzi ľuďmi narodenými po roku 1994 a ľuďmi, ktorý majú
dnes 40 a viac rokov je vo vnímaní sveta okolo seba zásadný rozdiel, často
nazývaný „generation gap“. Vzniká tým, že ľudia narodení v inom čase sú
zasiahnutí vývojom spoločnosti a technológii, čo je logické. Odborníci
rozdelili ľudí narodených od roku 1966 do roku 2012 do troch rôznych generácii.
Generácia X, ktorá zahŕňa ľudí nad 40 rokov, generácia Y, ktorá zahŕňa ľudí
narodených v rozmedzí rokov 1977 – 1994 a generácia Z (inak nazývaná
aj Millenials podľa Williama Straussa a Neila Howeho), ktorá zahŕňa
zvyšok, čiže ľudí narodených od roku 1995 – 2012. Existujú aj odlišné
interpretácie, ale osobne považujem túto za najvýstižnejšiu. Viac sa
o demografickom rozdelení generácii dočítate kdekoľvek na internete, preto
sa tomu nebudem venovať hlbšie, ale prejdem k pointe.
Tá spočíva v názve tohto článku a týka sa
všetkých troch generácii. Začnem od tých najmladších, čiže od seba (aj keď som
sa narodil na prelome generácii Y a Z v roku 1993). Všeobecne
často vnímame ľudí nad 40 rokov ako tých, ktorí nám nerozumejú a vzhľadom
na dynamický vývoj nám nemajú čo odovzdať. Odvolávam sa na reakcie mojich viacerých
rovesníkov, či už priateľov, spolužiakov alebo kolegov na rôznych projektoch.
Samozrejme, ľudia z generácie Z, ktorí takto pristupujú k ľuďom
z generácie X, robia veľkú chybu. Ak by totiž mali záujem vypočuť si
a nechať si od poradiť, resp. prevziať skúsenosti od generácie X, tak by
napríklad neexistovala nevedomosť o histórii nielen čo sa týka dejín, ale
aj vied ako manažment, fyzika, ekonómia a mnohé ďalšie. Príkladom sú
výsledky posledných volieb v našej krajine, ktoré radšej nejdem bližšie
komentovať, ale aj mnohé známe komentáre o tom, že dnešná mládež je
neskúsená a lenivá.
Dnes, keď je svet plný zavádzajúcich informácii, je
najlepšia cesta pýtať sa ľudí, ktorí zažili to čo my nie a priamy dopad
negatívnych udalostí minulosti. Okrem toho nám vedia odovzdať ich skúsenosti
z praxe, upozorniť nás na chyby, ktoré urobili a navrhnúť nám postupy
a riešenia, ktoré majú odskúšané a osvedčili sa. Neznamená to, že
musíme urobiť všetko tak ako nám bolo povedané. To by bola hlúposť, je pravdou,
že žijeme v dynamickom prostredí. Ale množstvo skúseností, ktoré sme my
nezažili, nám pomôže lepšie sa adaptovať a uľahčí nám život v rôznych
oblastiach. Takisto budeme môcť vedome porovnať, čo bolo v minulosti dobré
a čo nie, čo môžeme využiť a čo chceme, musíme a dokážeme
zmeniť. Vhodným príkladom je manažment, kde boli v minulosti zaužívané
v mnohých oboroch direktívne spôsoby vedenia, o ktorých dnes vieme
povedať, že neboli správne. Vypočuť si od človeka, ktorý to zažil na vlastnej
koži, jeho pocity, pohľad na vec a na výsledky, ktoré boli dosahované, je
ideálna cesta ako si byť istý, že tento prístup nie je vhodnou cestou práce
s ľuďmi.
Druhou v poradí, je generácia Y, pred ktorou
stojí ťažká úloha. Okrem toho, že sa podieľa na tvorbe dnešného sveta, pretože
väčšina ľudí z nej sa narodila do začiatkov informačnej doby a vývoja
nových technológii, má aj inú veľmi dôležitú úlohu. Vyplniť „generation gap“ efektívne
a spojiť svety dvoch generácii, ktoré sú vo vnímaní sveta tak odlišné, že
komunikácia medzi nimi viazne vo viacerých témach. V tejto generácii sú
ľudia, ktorí vlastnia rôzne úspešne spoločnosti a snažia sa implementovať
trendy s ohľadom na skúsenosti z minulosti. Medzi nimi napríklad Mark
Zuckeberg (Facebook) a u nás Michal Truban (Websupport) alebo Michal
Meško (Martinus). Výraznú úlohu majú ľudia narodení na konci generácie Y,
v rokoch 1990-1993, pretože sú radení do generácie, ktorá spája, ale
súčasne najlepšie rozumejú a približujú sa najmladšej generácii Z.
A nakoniec generácia X, ktorá má stále svoju
úlohu a jej prístup k nám mladým je veľmi dôležitý. Skúsenejší si
musia uvedomiť, že aj táto doba nie je jednoduchá. Prispôsobovať sa dynamickému
prostrediu nie je jednoduché, štát v dnešnom svete si už nedáva za povinnosť
prideliť každému prácu a podľa možností bývanie. Mladí ľudia dnes riešia
veľké kvantum problémov a otázok. Chcú mať nespočetne veľa možností,
niektorí chcú až príliš a iní môžu byť skutočne leniví a „rozmaznaní“ dnešnou
dobou. Bez ohľadu na tieto odlišnosti, všetci potrebujú pomoc. Potrebujú
poradiť, často usmerniť a získať skúsenosti, ktoré im život uľahčia. Na
druhej strane je pre nich dôležité mať priestor na vyjadrenie a diskusiu
o tom, čo je v dnešnom svete vhodné a čo nie. Pomôže im vedomosť
o tom, aké chyby sa v minulosti stali, aké následky to malo
a zabráni to ich opakovaniu. Ak niekto trvá na postupe, o ktorom vie,
že je správny, nech nevyvíja tlak aby bol použitý, ale vytvorí priestor
a motiváciu na jeho otestovanie, prípadne vylepšenie.
Správna komunikácia a pozitívny prístup sú
základnými kameňmi. V konečnom dôsledku je to na nás mladých, aby sme si
uvedomili potrebu získať tieto skúsenosti od ľudí, ktorí ich majú. Pýtať sa,
mať chuť a záujem vziať všetko do svojich rúk. Úspešní ľudia často
rozprávajú o svojich zážitkoch a skúsenostiach a nám to môže iba
pomôcť. Vhodný mentor, kouč alebo učiteľ nám môžu veľa odovzdať.
Tvorme svet, v ktorom skúsenosť, ktorá nám bude
odovzdaná, je želanou budúcnosťou ľudí z minulosti.
Roman Rác
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára