Začneme pekne poporiadku.
Čo je to Mini-Erasmus? Niektorí z vás možno počujú tento pojem úplne po prvý krát a nemajú ani páru, o čo vlastne ide. Takto nejako znie oficiálna definícia: „Mini-Erasmus je nový koncept vzdelávania, ktorý umožňuje študentom strednej školy na jeden týždeň navštíviť svoju vysnívanú univerzitu.“ V praxi to znamená, že stredoškolák bude týždeň bývať na intráku, počas dňa chodiť do školy na prednášky, stretávať sa s profesormi, študentmi a rôznymi inými ľuďmi, ktorí mu ozrejmia vysokoškolský systém a po večeroch sa stretne s tými istými študentmi v internátnom/študentskom/hocijakom bare, kde mu zase ozrejmia študentský život.
V skutočnosti, je toho oveľa viac, čo sa na Mini-Erasme udeje. Viem o čom hovorím, osobne som sa totiž zúčastnila úplne prvého pilotného projektu. Pomaly to už bude jeden rok a s odstupom času musím priznať, že to bol jeden z najlepších spontánnych týždňov v mojom živote vôbec. A teraz nepreháňam.
O projekte som sa dozvedela v škole. Keďže som typ človeka, čo chce skúsiť kadečo, neváhala som ani chvíľu a hneď som sa zapojila.
Mala som problém vybrať si, kam by som mala záujem ísť. Nie kvôli tomu, že by bola ponuka malá – práve naopak. V ponuke bolo viacero odborov, o ktoré by som mala v budúcnosti záujem. Nakoniec som si vybrala masmediálnu komunikáciu na Paneurópskej vysokej škole. Nebola to moja vysnívaná univerzita. Proste ma len zaujal odbor. Váhala som medzi psychológiou a masmédiami, no nakoniec som si zvolila masmédiá, lebo som nevedela, čo od toho očakávať.
Písal sa 23. november 2014 a ja som sa práve vrátila domov z trojdňových dozvukov. To posledné po čom som túžila bolo sedieť tri hodiny vo vlaku smer Zvolen-Bratislava. Po príchode na Rendéz v Bratislave, kde bol internát, sme si to namierili do podniku na Kofolu. Tu som stretla takmer všetkých dočasných študentov Paneurópskej VŠ. Moji noví spolužiaci boli ľudia v mojom veku, s podobnými záujmami ako ja, takže sme si hneď sadli do nôty. Hneď som sa cítila lepšie.
Ako gymnazistka som nevedela, čo sa na odbore masmediálna komunikácia študuje. Čo od toho očakávať? Úplne prvá prednáška bola s pánom Čarnogurským na tému medzinárodné vzťahy. Neviem prečo každý vraví, že prednášky sú nuda, táto ma celkom bavila. Ale stále to bolo len sedenie v lavici a počúvanie profesora. Na ďalších prednáškach rozprávali hlavne študenti. Každý z nich predstavil nejakú novú imaginárnu firmu, ktorú rozbieha (v pár prípadoch študenti firmu aj naozaj založili). Bolo to zaujímavé, lebo museli vypracovať projekt do najmenších detailov. „Wow,“ povedala som si, „toto by ma teda naozaj bavilo.“
Nemali sme však len prednášky v škole. Na masmédiách ide aj o prax a tak nás stredoškolákov vzali do štúdia Paneurópskej VŠ. Bolo tam rozhlasové štúdio, kde sme natáčali rozhovor, ktorý sme potom počúvali, nejaké iné štúdio, kde sme robili dychové cvičenia no a televízne štúdio, kde som napriek svojej obrovskej nechuti strávila asi najviac času. Áno, bola som aj na kamere a áno – musela som si to aj pozrieť. So študentmi z druhého ročníka za chrbtom. Celkom peknými študentmi podotýkam.
V škole sme trávili 80% času. No nezabudli na nás ani po vyučovaní. Každý večer sme sa stretli či už na trhoch alebo inde, kde sme sa spolu zabávali. Spoznala som veľa aktuálnych študentov z PEVŠ, s ktorými som trávila veľa času a dozvedela som sa kopu užitočných informácií. Nie len takých, ktoré by som si vedela nájsť aj na nete, ale naozaj užitočné extra informácie. Posledná noc sa niesla v znamení after party a mám na ňu len tie najlepšie spomienky. ☺
Ako by som to zhrnula? Tým, že som tam išla, som rozhodne nič nestratila. Obohatilo ma to len o pozitívne veci. Vedomosti, priateľov, zážitky... A hlavne – pomohlo mi to vyjasniť si, ktorým smerom sa uberať. Teraz som už prváčka na výške. Nakoniec som nešla na Paneurópsku vysokú školu a neštudujem odbor Masmediálnu komunikáciu. Odišla som do Anglicka do Newcastlu, kde študujem odbor psychológia, masmédiá&komunikácia a biznis. Momentálne sedím na internáte, pijem čaj (bez mlieka) a píšem tento článok a vravím si, že zažiť tie dni ešte raz by vôbec nebolo zlé ☺
Autorka:
Etel Kočišová
Autorom fotografií:
Autorom fotografií:
Stanislav Duraj - podporte autora na: https://www.facebook.com/stanislavdurajphotography?fref=ts
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára